Vianoce
Počas Vianoc sa pohyb Slnka na oblohe zastaví a v tomto bode zostane 3 dni.
Až na Štedrý večer sa začne vracať.
Toto zimné obdobie nazvali naši predkovia Vianoce, lebo je viac noci ako dňa (východ Slnka je pred 8-mou a zapadá pred 16-tou zimného času; noc trvá takmer 16 hodín).
Okamih zimného slnovratu dostal názov Kračún, teda najkratší deň v roku.
Centrom pozornosti je Dažbog či Svarožič. Je synom najvyššieho Boha v slovanskom panteone – Svaroga. Ďažbog je zosobnením Slnka. Každý rok absolvuje životnú púť od narodenia po smrť.
Podľa ich kalendára 21. až 22. decembra starý Božič (juhoslovanské označenie) zomiera a 24. až 25. decembra sa opäť narodí ako dieťa. Koľadov dar tento dátum definuje ináč, ale o tom niekedy inokedy.
Dažboh je strážcom hranice medzi hrubohmotným a jemnohmotným svetom. 3 dni po slnovrate sú ako keby bez vlády tohto Božstva. Je to obdobie, kedy sa otvárajú brány Navi a do nášho javného sveta môžu preniknúť démoni, besy, čerti, … Jedinou ochranou pred nimi je oheň. Z toho pramení zvyk zapalovania vatier (v dnešnej dobe v domácnosti už len sviečky).
Ráno v deň zimného slnovratu odišiel hodpodár do lesa, kde zoťal špeciálne vybraný kmeň tzv. Bandjak. Musel sa rúbať len z jednej strany, pri páde nesmel zasiahnuť iný strom, musel smerovať k východu, ... Kmeň bol počas dňa prinesený domov, kde ho polievali mliekom, mazali medom, ... Toto veľké poleno sa stalo ústredným bodom Vianočnej vatry. Večer sa slávnostne zapálil. Oheň musel horieť až dokiaľ nebol celý bandjak spálený.
Po zapálení bandjaku mohla začať slávnostná večera. Prizvané boli aj duše predkov. Na stole boli jablká (symbol zdravia), orechy (symbol hojnosti), cesnak (ochranný symbol), … Placky, oplátky a ďalšie okrúhle jedlá symbolizovali Slnko. V tieto magické noci sa veštilo – dodnes zostal zvyk rozkrojenia jabĺčka ako veštenie zdravia. Hlava rodiny hodila do každého rohu miestnosti orech. Dodnes sa udržiava zvyk jedenia vianočných oplátok s medom, orechami a cesnekom.
Po večeri sa rodiny navštevovali. Niektorí sa obliekli do kostýmov zvierat, či prírodných duchov. Všetci spievali koledy. Ženy nosili šperky v podobe slnečných symbolov. Nosila sa soška malého Bôžika, ktorého narodenie sa očakávalo.
Ráno pri prvých slnečných lúčoch zobral gazda vodu zo studne alebo potoka a doma ňou oprskal všetkých rodinných príslušníkov, pri čom im žehnal veľa zdravia …
To, čo sa dnes mediálne prezentuje ako Vianoce sú Kristusoviny – Christmas. Tie zaviedol rímsky cisár Konštantín Veľký, aby tak postupne nahradil pohanské sviatky Nepremožiteľného Slnka. Zo samotnej Biblie vieme, že Ježiš sa nemohol narodiť v dobe vegetačného kľudu, lebo počas jeho narodenia pásli pastieri svoje stáda. Ba dokonca zostávali v noci so zvieratami, čo robia len počas rodenia jahniat.