Genocída Slovanov
Civilizácie stojace na parazitickom spôsobe života mali odjakživa zálusk na bohatstvo slovanských dŕžav. Od nepamäti tu bol stret našej kultúry s ich civilizáciou. Systematické vyvražďovanie pozorujeme celé storočia, ba tisícročia.
Počiatok nášho aktuálneho kalendára zvaného Koľadov dar hovorí o tom, že práve prežívame rok 7533 od uzavretia mieru vo hviezdnom chráme. Vtedy sme uzavreli mier s červeným drakom, teda Kitajcami/Číňanmi, ktorí na Ázijskú Tartariu útočili z juhu.
Križiacke výpravy[1] boli genocídnymi výpravami na naše územia pod rúškou šírenia kresťanstva. Vždy však išlo o územie bohaté na zdroje.
Z juhu na nás svojho času tlačila osmanská ríša.
Jeden z najväčších výpadov Anglosasov bol počas Napoleonovho ťaženia, kedy sa dostali až po Moskvu.
No a počas posledných 110 rokov bola rozpútaná Svetová Vojna. Tento pogrom má 3 hlavné etapy.
Prvú etapu nazývame 1. Svetová Vojna. Po štyroch rokoch si musel Kolektívny Západ urobiť prestávku na 2 desaťročia.
Kontom 30-tych rokov minulého storočia sa rozbehla horúca časť druhej etapy, ktorú nazývame 2. Svetová Vojna. Po nej si KoZa dal "prestávkovú" etapu zvanú studená vojna.
V 90-tych rokoch si Anglosasi urobili prípravu na poslednú horúcu etapu tým, že vyvolali genocídu na území Juhoslávie.
No a v tomto storočí sme sa plíživo dostali do 3. Svetovej Vojny, ktorej horúca časť začala v roku 2022 na území Ukrajiny.
Genocída bola medzinárodne v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. A to napriek tomu, že prvé dve fázy Svetovej Vojny neprežilo viac ako 30.000.000 Slovanov a proxyvojna na Ukrajine má odhadom 2.000.000 obetí.
Tri medzinárodné slovanské organizácie v roku 2018 vyhlásili 22. jún za Pamätný deň genocídy Slovanov.
